Priatelia, to čo predvádza hlavný mediálny prúd je už ďaleko za čiarou. Predbiehajú sa v tom, kto z nich vypustí za deň viac šovinistických rusofóbnych článkov. Toto už nemá s konfliktom na Ukrajine nič spoločné, ale vojna sa stala len zámienkou pre šírenie nechutnej protiruskej nenávisti, ktorú nám dlhé roky servírovali, len v menšej miere. Najnovšie sa k štvavej kampani pripojil aj samotný Facebook, ktorý vyhlásil, že nebude postihovať nenávistné a dehumanizujúce prejavy voči ruským vojakom a politikom. Ako keby obyčajný vojak mohol za to, čo sa deje…
Odporná je najmä ich snaha o podnecovanie k vojne. Volajú si „expertov“, od ktorých presne vedia, čo môžu očakávať a následne píšu titulky ako napr. „My už vo vojne sme… NATO musí zasiahnuť teraz“ apod. Každý deň tiež čítame o smutných príbehoch z Ukrajiny, ktoré sú „veľmi nenápadne“ prepojené s volaním prezidenta Zelenského o zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, čo by de facto znamenalo tretiu svetovú vojnu.
Áno, skutočne to vyzerá tak, že nás tieto média chcú dohnať do konfliktu, v ktorom bude na jednej strane NATO a na strane druhej Rusko a jeho spojenci. A každému je hádam jasné, že takýto ohromný konflikt by sa, žiaľ, pravdepodobne nezaobišiel bez využitia jadrových (a možno aj biologických) zbraní.
Taktiež je dôležité si všímať, s akým slovníkom médiá operujú. Všimnite si, že takmer v každom článku sú slová ako: údajne, zrejme, vraj. Veľmi časté využívanie týchto slovíčok svedčí o pochybných informáciách, s ktorými nás tieto médiá zaplavujú.
Cui bono? Keď chceme pochopiť, prečo sme terčom takto jednostrannej, totalitnej a v podstate až smiešnej propagandy, musíme si položiť otázku, v čí prospech je takéto manipulovanie s verejnou mienkou?
Pri hľadaní správnej odpovede si budeme musieť položiť ďalšiu otázku: Kto má najväčší záujem na tom, aby boli vzťahy medzi Ruskom a Európou čo najviac vypäté?
Americký odborník na geopolitiku George Friedman na nedávnej konferencii priznal, že dlhodobo je prvotným záujmom USA to, aby Nemecko a Rusko nemali dobré vzťahy, pretože takéto spojenectvo v USA považujú za jedinú vážnu hrozbu.
Bývalá kongresmanka za demokratov Tulsi Gabbardová verejne tvrdí, že tomuto konfliktu by sa dalo ľahko predísť, ak by administratíva USA/NATO jednoducho uznala legitímne obavy Ruska o bezpečnosť kvôli plánovanému vstupu Ukrajiny do NATO.
V kontexte predošlého odseku aj bývalý hlavný poradca ministra obrany USA, plukovník vo výslužbe Douglas McGregor priznáva, že tak ako Rusko netoleruje americké jednotky a rakety na svojich hraniciach, tak by ani USA netolerovalo ruské jednotky a rakety na Kube.
Dalo by sa uviesť ešte veľa politických a ekonomických spojitostí a dôkazov, ale na záver pripomeniem už len reč Joea Bidena z roku 1997 (vtedy zastával funkciu senátora), v ktorej tvrdil, že prijatie pobaltských štátov do NATO by narušilo rovnováhu medzi NATO a Ruskom a vyvolalo u Rusov zdesenie.
Z tohto všetkého jasne vyplýva, že tomuto sporu sa dalo predísť, ak by na to bola politická vôľa. Lenže vojna je dobrý biznis a súčasný stav niektorým skupinám vlastniacim aj naše zapredané médiá veľmi vyhovuje.
Ak skutočne chceme udržateľný mier, musíme prestať s posielaním zbraní na Ukrajinu a prijať skutočnosť, že neutrálna Ukrajina je v súčasnej dobe najlepším riešením.