Generál Jozef Viktorín: (Ne)očkovanie v Ozbrojených silách SR


Pri diskusii o očkovaní sa v našej spoločnosti opomína stav v bezpečnostných zložkách, obzvlášť v OS SR, ktoré sú postavené na zásadách rozkazov a nariadení.

Zodpovednosť veliteľov sa okrem toho opiera aj o ďalšie metodické usmernenia, ktorých cieľom je zabezpečiť najmä obranyschopnosť SR. Áno, demokracia v OS SR začína výhradne mimo pracovnej doby, za bránami vojenských objektov. Preto je pre mňa dôležité vedieť odpovede na pár otázok a predpokladám, že budú zaujímať aj Vás.

Napríklad:
Koľko je zaočkovaných príslušníkov OS SR na dobrovoľnom základe?
Koľko je to % z celkového počtu príslušníkov OS SR?
Ako bude Ministerstvo obrany SR a velenie OS SR riešiť prípady, keď sa príslušník rozhodne neočkovať? Nastúpi sila rozkazu? Resp. postihnutie iným spôsobom ako navýšenie počtu služieb, predĺžená pracovná doba alebo krátenie platu?

Je zaujímavé, že MO SR robí tlačové vyhlásenia skoro ku všetkému, ale informovať o prístupe k očkovaniu a personálu, ktorého sa to bezprostredne týka, akosi zabúda. Daňoví poplatníci, teda všetci občania Slovenskej republiky – opakujem všetci – prispievajú na ozbrojené zložky, čo v praxi znamená, že by mali vedieť v akej situácii sú naši muži a ženy v uniformách.

Toto je kľúčová otázka. Máme právo vedieť nakoľko je zachovaná slobodná vôľa personálu, týkajúca sa zásahu do vlastného tela, a nakoľko sú OS SR pripravené brániť zvrchovanosť štátu. A práve slovo zvrchovanosť dávam v tomto prípade špeciálne do pozornosti.