Miroslav Urban (REPUBLIKA): Reforma slovenského zdravotníctva


“Optimalizácia siete nemocníc (OSN) – reforma, ktorá nás čaká…

Myslím, že každý z nás si uvedomuje že naše zdravotníctvo sa stále potáca a nevie nájsť smer ako bude vyzerať v budúcnosti. Zdravotníctvo bolo vždy na okraji záujmu všetkých slovenských vlád (samozrejme okrem rozpredávania lukratívnych častí zdravotníctva), všetko „fungovalo“ akýmsi samospádom s vierou “veď to až také zlé nie je”… V roku 2011 sa prvý krát v histórii Slovenska úspešne postavili lekári proti vládnucej garnitúre s cieľom zlepšenia pracovných podmienok (dodržiavanie zákonníka práce, zlepšenie finančného ohodnotenie). To bolo rečí od pani Radičovej (SDKÚ) či pána Uhliarika (KDH) že Slovensko nemá peniaze na lekárov, odborníci SaS hovorili o rýchlom kolapse nemocníc. I v tom čase sa hovorilo o transformácii nemocníc, no nič podstatné sa nezrealizovalo. A peniaze pre lekárov sa „našli“.

V roku 2019 ministerka zdravotníctva pani Kalavská (SMER) prichádza s návrhom transformácie nemocníc- neúspešne, pár mesiacov pred voľbami to Smerohlas zamietol (chápem – bola by to politická samovražda).

S obdobným návrhom teraz prichádza ministerstvo zdravotníctva – v pláne je zrušenie údajne až 22 nemocníc poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť, šéfka zdravotníckeho výboru pani J. Bittó-Cigániková (SaS) síce tvrdí že žiadne nemocnice sa rušiť nebudú, len sa transformujú, avšak čo je to za nemocnicu, ktorá bude mať len urgentný príjem a nanajvýš oddelenie pre dlhodobo chorých, keď predtým v týchto nemocniciach boli i chirurgické odbory, interné oddelenie, gynekológia, pediatria, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny… To je ako keby ste tvrdili že novinový stánok je supermarket. Podľa vládneho návrhu má jedna regionálna nemocnica slúžiť pre región s počtom obyvateľov 100 až 250 tisíc a s dostupnosťou 30 až 45 minút, pozrite sa na mapu Slovenska, počty obyvateľov okresov a rozloženie nemocníc. A nemocnice, ktoré sa plánujú rušiť skutočne v značnej miere zodpovedajú uniknutému zoznamu zariadení určených k likvidácii.

Plne si uvedomujem že zdravotníctvo potrebuje reformu- lepšiu efektivitu, lepšiu dostupnosť, modernú diagnostiku a liečbu, ale i zníženie nákladov… Ale zabúda sa na jeden dôležitý fakt – zdravotný systém bez zdravotníkov nemôže byť ani efektívny, ani lepší, ani dostupnejší. Čo sa spravilo pre zlepšenie postavenia zdravotníkov od spomínanej vzbury roku 2011? Nemyslím tým len lekárov, ale pochopiteľne i zdravotné sestry a ostatných zamestnancov v zdravotníctve. Odpovedzte si samy.. Stačí spomenúť stále narastajúci nedostatok sestier i lekárov prakticky v každom odbore a v každom regióne Slovenska. A nie je to len o peniazoch, ale i o pracovných podmienkach, prostredí, postavení zdravotníkov v spoločnosti. Pripomínam že výdavky na slovenské zdravotníctvo boli cca 5,7% HDP, čo je menej ako priemer EÚ 15 (7,2%), na zamyslenie – v roku 2020 Slovensko vynaložilo na zbrojenie 1.86% HDP a toto percento sa bude zvyšovať…

Reforma je potrebná, ale realizovať sa musí rozumne, poctivo, s perspektívou zlepšenia (nie zhoršenia) kvality zdravotnej starostlivosti. Vieme, že niektoré menšie nemocnice zápasia s veľkým nedostatkom zdravotníkov a nie sú schopné zabezpečiť zdravotnú starostlivosti na prijateľnej úrovni, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa dá do istej miery objektívne stanoviť. Reforma má prihliadať na časovú dostupnosť zdravotníckeho zariadenia, veľkosť spádovej oblasti… Takáto veľká zmena v zdravotníctve si zaslúži širokú diskusiu, odbornú, vecnú, s argumentami a reálnou perspektívou zlepšenia fungovania zdravotníctva. Nemusíme vymýšľať koleso, už bolo vynájdené, i v reforme zdravotníctva sa môžeme inšpirovať krajinami, kde to funguje lepšie ako u nás. Je to beh na dlhú trať, roky sa snažíme o realizáciu DRG (klasifikácia hospitalizácii s reálnou platbou za hospitalizačný prípad), nie sme schopní dodržiavať štandardné diagnostické a terapeutické postupy, nezadefinovali sme základnú zdravotnú starostlivosť, v pláne je zvýšenie kompetencií praktických lekárov atď… Otázky existencie len jednej štátnej zdravotnej poisťovne alebo i možnosti pripoistenia sú tiež nezodpovedané…”