Viliam Ostrožlík (REPUBLIKA): Hospodárenie verejnej správy


Správa o vývoji hospodárenia verejnej správy v roku 2022 prekvapila. Deficit dosiahol 2% HDP namiesto pôvodne schválených 4,9%. Aké vplyvy k tomuto vývoju prispeli?

Najväčší vplyv (1,4%) mali vyššie príjmy z daní a odvodov, ktoré v rozhodujúcej miere vyvolala vysoká inflácia.

Vyššie príjmy z predaja emisný kvót, vyššie dividendy z podnikov so štátnou účasťou a ďalšie položky zlepšili nedaňové príjmy o 0,4%.

Nižšie kapitálové výdavky, najmä kvôli oneskoreným dodávkam vojenskej techniky pre Ozbrojené sily SR prispeli 0,4%.

Vo vzťahoch s EÚ boli naše výdavky v minulom roku nižšie najmä kvôli odvodu do rozpočtu únie, spolufinancovaniu, nečerpaniu rezerv, DPH na projekty z Plánu obnovy. Celkový čistý príspevok dosiahol 0,7%.

Vyplatenie 13. a 14. dôchodku, zvýšené prídavky na deti, čerpanie protipandemických nemocenských dávok sú najvýznamnejšie položky, ktoré viedli k zvýšeniu sociálnych transferov a prehĺbeniu celkového deficitu o -0,2%.

Vyššie deficity obcí a VÚC mali spoločne negatívny vplyv -0,2%. Rôzne ostatné položky potom hospodárenie verejnej správy zlepšili o 0,4%.

Nechcem písať len preto, aby som bol kritický, ale vyššie uvedený vývoj má a bude mať aj svoje negatívne dopady na naše verejné financie. Inflácia znižuje reálne príjmy a rovnaký vplyv má aj na úspory. Nečerpanie zdrojov EÚ môže v budúcnosti zase ukrojiť z hospodárskeho rastu. Kapitálové výdavky presúvané do ďalších rokov budú limitovať možno potrebnejšie investície do infraštruktúry, zdravotníctva, školstva. Zachytil som radosť z toho, že štrukturálny deficit je za veľa rokov najnižší. Asi je to radikálny názor, ale on by mal byť 0 – slovom nulový.