Milan Uhrík (REPUBLIKA): Nový pakt o migrácii ide proti záujmom SR


Ide o nový pakt, v rámci ktorého chce Európska komisia dosiahnuť „vylepšený a rýchlejší postup pre spravodlivé zdieľanie zodpovednosti a solidarity s imigrantami“. Preložené do ľudskej reči – EÚ chce zvýšiť tlak na štáty, ktoré doteraz imigrantov neprijímali.

Europoslanec Uhrík: “Za prijímanie imigrantov sa má štátom platiť (hovorí sa o 10-tisíc eurách za jedného imigranta), a naopak, za odmietnutie imigrantov budú platiť štáty únii, resp. samotným imigrantom (ubytovanie, návrat, atď.). Tento pakt je momentálne v pripomienkovom konaní a zatiaľ nie je isté, kedy presne sa bude schvaľovať.”

“Keďže iné politické strany sa tejto dôležitej medzinárodnej téme takmer vôbec nevenujú, tak prinášam aj trochu odbornejšiu analýzu pre tých, ktorých to zaujíma detailnejšie:

V rámci navrhovaného paktu nie je jasná identifikácia problémov (migrácie) a jej základných hybných síl Komisiou a navrhované politické riešenia teda nevychádzajú zo spoľahlivej dôkazovej základne. Komisia si pletie opatrenia a ciele, ktoré v mnohých prípadoch nerozlišuje a definuje len hmlisto, čím je podkopaná robustnosť logického reťazca. Komisári si zamieňajú opatrenia a ciele buď z naivity – lebo nevedia rozlišovať medzi príčinami a následkami – alebo zámerne a tým pádom teda lživo ponúkajú hmlistú predstavu o sociálnej harmónii s utečencami. Neviem, čo je horšie…

Redefinícia pravidiel o pripisovaní zodpovednosti, navrhovaná v rámci Nového paktu, bude mať vraj pozitívny vplyv na „znovuzjednotenie rodiny“. Jeden prijatý migrant tak môže znamenať 30 ďalších osôb v rámci nielen užšej, ale aj širšej rodiny.

Ciele navrhovaných migračných opatrení nie sú v Pakte presne definované a chýbajú jasné kritériá pre hodnotenie ich účinnosti. Komisia chce dosiahnuť posilnenie práv migrantov a žiadateľov o azyl, posilniť ich právo na urýchlené azylové konanie a zabrániť ich sekundárnemu pohybu. Aj keď opäť dvojznačne, Komisia chce hodnotiť efektivitu opatrení len v prospech imigrantov. Žiadna zmienka o vplyve na domáce európske obyvateľstvo a jeho práva, napr. na ochranu zdravia, ochranu majetku, bezpečnosť, atď. Žiadna zmienka ako chce Komisia zabrániť sekundárnemu pohybu imigrantov pri zachovaní slobodného pohybu v rámci Schengenu.

Právny základ pre návrhy Komisie je neprimeraný, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie na území členských štátov. Pakt chce riešiť problémy, z ktorých väčšina má cezhraničný charakter. Európska komisia chce riešiť veci, ktoré reálne nemá šancu riešiť, a chce zasahovať do vnútorných záležitostí štátov spôsobom, ktorý nemá dostatočne právne podložený.

Regulácia azylu a migrácie nezmierňuje nerovnováhu v distribúcii žiadateľov o azyl v členských štátoch, ale skôr posilňuje faktor vstupu do prvej krajiny ako kritéria. V niektorých prípadoch sa aktivuje tzv. „povinná solidarita“. Aktivuje sa v prípadoch „migračných tlakov/krízovej situácie“, čo však stále nemá zaručovať premiestnenie azylantov, pretože členské štáty sa môžu vyhnúť prijímaniu tým, že ponúknu solidaritu iným spôsobom: budovaním prijímacích kapacít v iných štátoch, okamžitým prijatím migrantov alebo sponzoringom návratov imigrantov v iných krajinách. Komisia chce teda rozmiestniť migrantov do všetkých krajín a štáty chce vydierať spôsobom „keď neprijmete, aspoň plaťte život migrantom, ktorých sme my pozvali“.

Koho by to zaujímalo ešte detailnejšie, tak odporúčam preštudovať rozsiahlu kritickú štúdiu v rámci posudzovania vplyvu ex-ante, ktorú vypracovala britská konzultačná spoločnosť Ecorys v spolupráci s univerzitami na našu žiadosť v rámci europarlamentného výboru pre Občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Štúdia je dostupná tu.”

Na záver Uhrík dodáva, že nový európsky Pakt o migrácii a azyle je pre Slovensko neakceptovateľný dokument, ktorý by znamenal pre nás buď katastrofu v podobe imigračnej vlny cudzincov alebo v podobe vysokých pokút za odmietanie cudzincov.