“Pri poľsko-slovenskej hranici, hraničnom prechode Radoszyce (Województwo podkarpackie) – Palota (okres Medzilaborce) sa uskutočnila poľsko-maďarská slávnosť odhalenia zreštaurovaného hraničného obelisku z roku 1893 medzi bývalou Galíciou a Rakúsko-uhorským cisárstvom, resp. Uhorským kráľovstvom. Obnovu obelisku financovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí a obchodu”
K tejto udalosti poslanec Miroslav Urban píše:
“Zástupcovia Slovenska tam neboli, nevidieť ani slovenskú zástavu…
Toto je už cez čiaru. Hraničnú čiaru. Oslavovať hraničný kameň medzi Horným Felvidékom a Poľskom na severe Slovenska? Škoda že časť obyvateľov maďarskej národnosti uviazla v 19. storočí…
Pri slabej zahraničnej “slovenskej” politike (slúžiacej skôr Washingtonu a Bruselu) a miliónoch eur investovaných Maďarskom na juhu Slovenska (od kultúry až po futbalové štadióny) skôr či neskôr dôjde k požiadavke na autonómiu…
Ak k tomu pridáme rozklad, rozdelenie slovenskej spoločnosti, žiadnu víziu Slovenska do budúcnosti, zhoršujúcu sa sociálnu situáciu na Slovensku, krachujúce zdravotníctvo, stagnujúce školstvo, zadlžovanie Slovenska či dokonca hroziaci krach verejných financií a nedôveru k politikom – všetko to môže viesť k čoraz väčšiemu pocitu odcudzenie našich obyvateľov maďarskej ale i slovenskej národnosti k Slovenskej republike…
A úvaha o autonómii či dokonca zmene južnej hranice Slovenska nemusí byť celkom nereálna.”