Milan Uhrík (REPUBLIKA): O živote v neustálom strachu


Mnohé z protiepidemických obmedzení nemajú elementárnu logiku. Jednoducho preto, že o vírus pri nich nejde

Keď sa na všetko pozrieme z nadhľadu, tak okrem (avizovaného) boja proti koronavírusu je cieľ týchto opatrení jasný – naučiť ľudí žiť v strachu a v poslušnosti. Jednoducho, naučiť ich SEDIEŤ DOMA.

Preto to neustále vyvolávanie atmosféry strachu zo strany vlády a masmédií. Máte správne rúško alebo respirátor?! Máte ho nasadený správne?! Máte správny antigénový alebo PCR test?! Má správny počet hodín?! Máte správnu očkovaciu látku?! Správny počet dávok?! Udržiavate správny rozostup?! Dodržali ste správny počet dní v karanténe?! Ak nie, máte problém.

Ide o neustály strach a neistotu – či vás pustia do MHD-čky, či vás pustia do reštaurácie, s dieťaťom do školy alebo (čo je horšie) či vás nevyhodia z práce a vy nebudete mať z čoho uživiť svoju rodinu a deti.

Naša spoločnosť sa v podstate nenápadne zmenila zo spoločnosti slobodnej na spoločnosť kontrolovanú. Na život v nepriateľskom prostredí.

Dedka s krivičkou v nákupnom centre v Prievidzi dvaja vyšinutí policajti zrazili na zem kvôli tomu, že sa nechránil, lebo nemal rúško. Kde sú teraz všetky tie ľudskoprávne mimovládky? Kde je špeciálny prokurátor a “bojovník za spravodlivosť” Lipšic? Kde je prezidentka Čaputová? Vybavuje módnu prehliadku svojej dcére?

V takomto svete sa nedá existovať.

Marcus Aurelius, jeden z najúspešnejších rímskych cisárov vyhlásil, že “najsmutnejšie je, ak sa v živote unaví duša skôr ako telo”. A mal pravdu. Presne o to im ide – zlomiť nás. A presne to im nedovolíme!

Preto protestujeme, preto sme boli aj v Žiline. Otvárame ľuďom oči. Má to význam. Meníme verejnú mienku, tlačíme na koniec vlády. Raz sa ten ich neudržateľný koaličný domček rozpadne. Čím skôr, tým lepšie.

Chceme a opäť budeme žiť slobodne a dôstojne!