Súčasný podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell informoval prostredníctvom Výboru zahraničných vecí (AFET) poslancov Európskeho parlamentu o výsledkoch zasadnutia Rady pre zahraničné veci, ktorá je zložením Rady EÚ, ministrov zahraničných vecí členských štátov a zúčastňujú sa aj ministri zodpovední za európske záležitosti, obranu alebo obchod v závislosti od programu.
Diskutovalo sa o západnom Balkáne, africkom regióne Sahel a ďalších aktuálnych témach: Bielorusko, Etiópia, Cyprus, Latinská Amerika a Sudán. Neskôr sa k ministrom zahraničia pridali ministri obrany, aby pokračovali témou európskej armády, tréningových misií EÚ a obedom s generálnym tajomníkom NATO.
Pokiaľ ide o západný Balkán, opakovali sa slová o pákovom efekte a rizikách straty politického vplyvu v oblasti geostrategického významu, čo v preklade znamená snahu o uplatňovanie vlastného vplyvu a intenzívne obmedzovanie vplyvu štátov, ktoré sú konkurenciou euroatlantického bloku. Ministri snahu podporili. Takisto „intenzívny dialóg“, no v medziach jednotnej podpory členov.
Ministri členských štátov sa takisto zhodli na ďalších reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku a rýchlom prijatí už piateho balíka sankcií, čo považujú za prioritu. Zdôraznili potrebu „podporovať bieloruský ľud a nestratiť zo zreteľa vnútornú situáciu v Bielorusku“, teda pomáhať opozícii pri destabilizácii zvolenej vlády.
V téme Sahel bolo načrtnutých 5 pilierov aktivít, vrátane posilnenia European Peace Facility (tzv. nástroja pre globálny mier), ECOWAS, vyhovujúcich regionálnych organizácií a angažovanosti EÚ v Afrike. Diplomati sa opäť hlásili k slovu a vyjadrovali jasný súhlas, kým ministri obrany tlieskali úspechom EUTM. O realite misií v Afrike tu:
Pri Etiópii bola zdôraznená správa OHCHR-EHRC a ministri znovu hovorili o sankciách v koordinácii so Spojenými štátmi, ktoré uvažovali nad intervenciou a „evakuáciou svojich občanov“. Tí však v tom čase nad odchodom neuvažovali, keďže sa cítili bezpečne. Etiópia vtedy obvinila Biely dom z „postranných motívov“.
Na spoločnom stretnutí ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany členských štátov bol predstavený prvý návrh Strategického kompasu (európskej armády), ktorý zdôrazňuje potrebu rýchleho nasadenia a posilnenia spolupráce s multilaterálnymi (NATO, OSN) a bilaterálnymi partnermi (USA). Tradične, ministri všeobecne vítali návrh ako „dobrý základ“ a doma zasponzorujú pár PR článkov o jeho prospešnosti. Hlbšie o téme tu:
Okrem toho ešte padla zmienka o potenciálnej „americkej prítomnosti“ v Lotyšsku, väčšom vplyve v Latinskej Amerike, koordinovanom tlaku EÚ-USA na Sudán alebo koncepte Coordinated Maritime Presences, ktorý označuje Indický oceán za novú oblasť námorného záujmu. V preklade to znamená pomocnú rolu pre tlak na Čínu a Rusko z južnej strany, v súlade so strategickými konceptmi transatlantického bloku.
Toľko pre Vašu informovanosť o čom sa diskutuje v rámci európskych štruktúr a zahranično-politických zámerov bloku, ktoré sa podľa sprístupneného dokumentu stretávajú s podivuhodne jednoliatym súhlasom zástupcov členských štátov.