K základným predpokladom úspešného a bezproblémového rozvoja každej spoločnosti patrí vyvážený demografický vývoj a existujúcim podmienkam stavu spoločnosti a jej potrebám zodpovedajúca štruktúra obyvateľstva, v neposlednom rade však aj kvalita nastupujúcej generácie.
Z tohto dôvodu dnes do popredia vystupuje význam formulovania základných princípov ako aj vymedzenie účinných mechanizmov a metód populačnej politiky, ktorá musí byť realizovaná v úzkej súčinnosti so širšie koncipovanou rodinnou a sociálnou politikou štátu. Populačnú politiku je potrebné chápať ako cieľavedomý proces zameraný na priame ovplyvňovanie reprodukčného správania obyvateľstva, berúc do úvahy všetky faktory a procesy, ktoré s reprodukciou ľudských populácií súvisia, a to ako z krátkodobého, tak aj z dlhodobého časového horizontu, s cieľom zabezpečiť požadované zloženie vekovej štruktúry obyvateľstva nášho štátu. Jedným z cieľov štátnej populačnej politiky (pričom nie je možné vylúčiť súbežnú realizáciu väčšieho počtu cieľov) je teda zvýšenie alebo zníženie pôrodnosti, zvýšenie alebo zníženie rastu populácie v danom štáte. Populačná politika preto musí predstavovať proces aktívneho, efektívneho a racionálnymi dôvodmi a účinnými metódami podmieneného konania zodpovedných štátnych orgánov a inštitúcií, prijímajúcich také opatrenia, ktoré budú zodpovedať existujúcim podmienkam, zdrojom, možnostiam, záujmom a potrebám štátu a celej spoločnosti ako z pohľadu dneška, tak aj z pohľadu perspektív ich vývoja v budúcnosti. Inak povedané, opatrenia prijímané a realizované v rámci štátnej populačnej politiky by mali vychádzať z reálnych predstáv a objektívnych poznatkov o stave, raste a kvalite dnešnej ale aj nastupujúcich populácii. Tento pohľad do budúcna, ako aj nevyhnutná miera prognostického prístupu a zamerania predstavujú dôležitú súčasť populačnej politiky štátu.
Rozhodnutia uskutočňované v oblasti populačnej a rodinnej politiky, zamerané na reprodukčné správanie obyvateľstva a zabezpečenie kvalitatívnych ukazovateľov mladej generácie majú vážny dopad na fungovanie a perspektívy mnohých oblastí spoločenského vývoja. Preto je žiadúce, aby štát k otázkam rastu obyvateľstva a vytvárania podmienok pre zvyšovanie vzdelanostnej úrovne budúcich generácií pristupoval aktívne, zodpovedne a koncepčne, t. j. systémovo a aby nerezignoval a nepodceňoval dôležitosť ich riešení, resp., aby neodsúval tieto často nepopulárne a v nejednom prípade aj politicky riskantné a problematické riešenia na budúce vládne zoskupenia, teda tak, ako sme toho už dlhú dobu svedkami na Slovensku. Mnohých odborníkov zaoberajúcich sa problematikou demografického zloženia a populačného správania obyvateľstva (B. Vaňo, B. Bleha, D. Jurčová, J. Mészaros, V. Pilinská a iní) to vedie k presvedčeniu, že na Slovensku „nie je doposiaľ rozpracovaná a schválená koncepcia štátnej populačnej politiky, preto o jednoznačnej, reálnej štátnej populačnej politike nemožno hovoriť“ (http//www.infostat.sk/vdc/pdf/c149.pdf.).
V súčasnosti sa na Slovensku, podobne ako aj inde vo svete diskutuje a riešia len a len otázky zvládnutia terajšej koronavírusovej epidémie, ktorá, tak ako všetky epidémie v minulosti bude nakoniec prekonaná, pričom veľmi dôležité, aktuálne a do značnej miery aj existenčné problémy, ktoré v našom štáte a spoločnosti existujú tu budú pretrvávať aj naďalej a to neraz vo svojej intenzívnejšej a vyhrotenejšej podobe. K takýmto problémom patrí aj nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku, zlá demografická štruktúra jeho obyvateľstva a doteraz značne podceňovaná tvorba koncepcie populačnej politiky a jej následná realizácia v konkrétnych podmienkach nášho štátu. Je preto najvyšší čas vypracovať skutočne racionálnu a efektívnu populačnú politiku, ktorá by smerovala k napĺňaniu dvoch základných cieľov, ktorými sú: Po-prvé, regulácia početného stavu obyvateľstva s ohľadom na potreby vývoja jednotlivých oblastí hospodárskeho života spoločnosti a ich bezproblémového fungovania. V súčasnosti, podľa údajov Štatistického úradu SR ku dňu 30.6.2021 má Slovensko 5 449 652 obyvateľov, z nich niečo viac ako 300 000 (hlavne vzdelaná mladá a stredná generácia) dlhodobo žije a pracuje v zahraničí. Podľa údajov Štatistického úradu SR k 30.11.2021 žilo na Slovensku zaokrúhlene 1 405 000 ľudí poberajúcich starobné, predčasné, invalidné, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky, okolo 150 000 nezamestnaných, približne 1 200 000 detí, žiakov, stredoškolákov a vysokoškolákov, čo spolu predstavuje približne 2 750 000 jedincov. Aj keď berieme do úvahy, že menšia časť dôchodcov sa aktívne zapája do pracovného procesu, pomer medzi ekonomicky produktívnou zložkou obyvateľstva a tou ekonomicky neproduktívnou je v súčasnosti veľmi znepokojujúci, vyžadujúci si urýchlené prijímanie účinných a efektívnych opatrení, vedúcich k zmene terajšieho stavu. Tak ako trinásty dôchodok nezvýši životnú úroveň väčšiny našich dôchodcov, tak aj poskytovanie tehotenského príspevku a jednorazového príplatku k prídavkom na deti, resp. ministrom financií SR I. Matovičom deklarované navýšenie rodinných prídavkov o 30, resp. 50 eur nezvýši pôrodnosť v slušných a vo vzťahu k svojim deťom aj zodpovedne sa správajúcich pracujúcich rodinách, pokiaľ ich celková sociálna a finančná situácia bude taká, aká v súčasnosti je. Je potrebné prijať množstvo ďalších opatrení (odpisovanie finančných súm z daní pracujúcich, prijatie opatrení na udržanie mladej vzdelanej generácie na Slovensku, výstavba nájomných bytov pre mladé pracujúce rodiny, opätovné zavedenie bezúročných mladomanželských pôžičiek pre mladé pracujúce rodiny s možnosťou odpisovania dlžných súm za každé narodené dieťa a celý rad ďalších opatrení), ktoré budú motivovať mladých ľudí ostať pracovať a žiť v SR, zakladať rodiny a mať viac detí, teda také opatrenia, aké dnes prijímajú naši južní susedia. Po-druhé, je nevyhnutné zabezpečiť vysokú mieru vzdelania a odbornej prípravy nastupujúcich generácii, kvalitatívne ukazovatele ktorých by boli zárukou ich uplatnenia v stále zložitejšom a sofistikovanejšom prostredí organizácie a realizácie výrobných procesov. Pri prijímaní rozhodnutí v rámci vypracovania štátnej populačnej politiky musíme vychádzať z rešpektovania tej skutočnosti, že oba vyššie uvedené ciele medzi sebou úzko súvisia, navzájom sa ovplyvňujú a tvoria, tak povediac, nerozlučne späté požiadavky a podmienky racionálne sformulovanej a realizovanej populačnej politiky. Áno, je nevyhnutné v rámci prorodinnej politiky prijímať opatrenia zamerané na podporu rastu obyvateľstva, ale nemej dôležitým a v súčasnosti snáď aj dôležitejším sa ukazuje nutnosť prijímať a realizovať také opatrenia, ktoré budú smerovať do oblasti zvýšenia vzdelanostnej úrovne nastupujúcich generácii s cieľom dosiahnuť vedomostnú a odbornú úroveň, ktoré by zodpovedali potrebám a požiadavkám trhu práce a podmienkam fungujúcej spoločnosti v 21 storočí. Veď dnes, t. j. v období nárastu významu tzv. vedomostnej ekonomiky stúpa význam odbornej, vysoko profesionálnej pracovnej činnosti, vyžadujúcej si adekvátne pripravených a odborne zdatných pracovníkov, ktorí budú produktom moderného a efektívneho vzdelávania.
Nie je možné, tak ako doteraz ponechávať prírastok obyvateľstva na „prírode“, resp. na neplánovanom, živelnom a nezodpovednom reprodukčnom správaní práve tých najchudobnejších a najmenej vzdelaných vrstiev obyvateľstva. Takéto správanie ako aj pomerne rýchly nárast počtu týchto skupín (dnes bežne označované ako skupiny obyvateľov pochádzajúcich z marginalizovaného prostredia), ešte viac prehlbuje mieru ich chudoby, ich sociálneho a ekonomického znevýhodnenia. Hlavne z tohto, ale aj z ďalších dôvodov musí byť „kontrola rastu populácie plánovaná v nevyhnutnom rozsahu a v súlade so snahou o blaho obyvateľstva“ (King, Schneider: První globální revoluce. Lidstvo. Bradlo, Bratislava 1991, str. 142). Prudký nárast populácie, ktorý už dlhú dobu zaznamenávame v prostredí takýchto ťažko integrovateľných a problematických komunitách, žijúcich prevažne v zaostalých cigánskych osadách, nevyhnutne zhoršuje ich už aj tak veľmi zlé materiálne, finančné a sociálne postavenie, čo následne generuje ich nezodpovedné a neplánované reprodukčné správanie. Výsledkom je, že takéto skupiny sa „ocitajú v začarovanom kruhu…, pretože nádeje na zlepšenie ich postavenia sú vo väčšine prípadov veľmi mizivé práve v dôsledku ich rýchleho populačného rastu“ (tam že str. 142). Preto, ak sa budú v rámci štátnej populačnej politiky prijímať konkrétne a na rozdiel od dneška aj účinné ekonomické, finančné, sociálne, výchovne- vzdelávacie, motivačné a iné opatrenia, zamerané na reguláciu nárastu populácie takýchto skupín, s cieľom zlepšenia kvality ich života a postavenia v štruktúrach spoločnosti, čo môže z ich strany, ako aj zo strany mnohých ľudskoprávnych organizácií vyzývať určitú nedôveru, kritiku, odsúdenie a odpor, neznamená to, že navrhované opatrenia a zvolené prostriedky sú nepotrebné, diskriminačné či nehumánne. V konečnom dôsledku realizácia takto zameranej štátnej populačnej politiky môže priniesť hlavne tejto skupine obyvateľstva zlepšenie a skvalitnenie ich postavenia a rozšíriť možnosti ich uplatnenia vo všetkých sférach spoločenského života.
Je pravdou, že nárast počtu tých najmenej integrovaných skupín, žijúcich ako pravidlo v zaostalom a nevyhovujúcom prostredí cigánskych osád je v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom vysoko nadpriemerný a z pohľadu dopadov na stabilitu štátnych finančných zdrojov, nekonfliktný charakter rozvoja všetkých oblastí spoločenského života a občianskeho spolunažívania naďalej neudržateľný. Ak berieme do úvahy, že už dnes sa v priemysle a jednotlivých oblastiach sociálneho života v stále väčšej miere a rozsahu prejavujú trendy masového využívania počítačovej techniky, elektronizácie a robotizácie výrobných a riadiacich procesov je potrebné si uvedomiť, že základ budúcej prosperity a stability Slovenska nebude prioritne závisieť len od množstva obyvateľov (aj keď je to ešte stále dôležitý faktor), ale hlavne od kvality a vysokej vzdelanostnej úrovne nastupujúcich generácií. Nehľadiac na pôvod a príslušnosť k menšinám alebo k majorite, podpora rastu a výchovy vzdelanej populácie je v záujme celej spoločnosti, je jedným z významných národnoštátnych záujmov a priorít, je zárukou úspešného a bezproblémového zabezpečenia vývoja sociálnej kontinuity a nevyhnutným predpokladom ďalšej existencie a perspektívneho rozvoja spoločnosti.
Autor článku:
PhDr. Štefan Surmánek, CSc. Hnutie REPUBLIKA, Košice.
Tento článok predstavuje súkromný názor jeho autora. Postoje, ktoré v ňom prezentuje sa nemusia zhodovať s postojmi Denníka REPUBLIKA a Hnutia REPUBLIKA. Zodpovednosť za údaje a vyhlásenia uvedené v tomto článku nesie výhradne jeho autor.