Viliam Ostrožlík (REPUBLIKA): Rúti sa na nás ďalšia katastrofa


Blížia sa voľby a na nás sa rúti ďalšia katastrofa, dúfajme, že nie fatálna!

(dlhší text, ale čítanie by nemalo zabrať viac, ako desať minút)

Pýtate sa, že aká katastrofa? Nuž staronoví politici!

Tí, ktorí nám tu vládli za posledných viac ako dve desiatky rokov a myslím tým naozaj všetkých. Tí, ktorí robili domácu politiku tak, že blahobyt našej krajiny bol v rebríčku ich cieľov ďaleko za blahobytom ich osobným. Tí, ktorí nekriticky podporovali nadnárodné politiky (aj mnohé európske), bez toho, aby dôsledne zvážili dopady na našu krajinu a na občanov Slovenskej republiky.

Veľa sa v týchto dňoch hovorí o inflácii, rastúce ceny sa odôvodňujú mnohými faktormi, najčastejšie vplyvom viacerých kríz. Je to pravda! Lenže, mali by sme vedieť, že pôvodcom všetkých aktuálnych kríz sú politici!

Začalo to pred približne dvadsiatimi rokmi ZELENOU POLITIKOU. Ochrana životného prostredia musí byť prioritou, predsa každý normálny človek chce žiť v zdravom prostredí a zachovať prírodu, ovzdušie a celú planétu pre svojich potomkov. Ale aj v tejto oblasti musí fungovať zdravý rozum. Rozhodnutia boli však v mnohých prípadoch motivované politicky, bez toho, aby sa dôsledne vyhodnotil vplyv na život občanov a ekonomiky krajín. Jedno z tých známejších bolo napríklad rozhodnutie o zákaze registrácie áut so spaľovacím motorom po roku 2035. Myslíte, že tí slovenskí europoslanci, ktorí hlasovali za tento návrh vedia, aký vplyv to bude mať na Slovensko? Podľa informácií SARIO pracuje v automobilovom priemysle a v prvej úrovni dodávateľov cez 160 tis. osôb. Celkovo zamestnáva automobilový priemysel na Slovensku takmer 250 tis. osôb, tvorí 12% HDP a predstavuje 50% priemyselnej výroby. Na dovozoch sa podieľa asi 15% a na vývozoch 30%, spolu dosahuje zahraničný obchod len v oblasti automobilového priemyslu viac ako 45 miliárd eur. Vzhľadom na konštrukciu elektromobilu má viac, ako dve tretiny slovenských dodávateľov strojárskej produkcie pre automobilový priemysel veľmi neistú budúcnosť. Podstatné však je, že nové „zelené“ technológie sú oveľa drahšie, a preto sú jedným z faktorov, prečo inflácia rastie.

Spolu so zelenou tu máme ENERGETICKÚ POLITIKU. Ľudstvo po rokoch výskumu, technologického pokroku a praktických skúseností dokáže vyrábať stabilnú elektrinu za ekonomicky najvýhodnejších podmienok v jadrových elektrárňach. Namiesto toho sa preferujú obnoviteľné zdroje, o ktorých vám každý odborník z oblasti energetiky povie, že sú nestabilné a že sa môžu používať ako doplnkový zdroj energie. Lenže eko-fundamentalistom toto nevysvetlíte. Namiesto zdravého rozumu tu vidíme v niektorých krajinách doslovne fanatizmus, ktorý sa prejavuje v uzatváraní jadrových elektrární. A potom, keď poveternostné podmienky nedovolia vyrobiť elektrinu vo veterných a solárnych farmách, alebo sucho to nedovolí vo vodných elektrárňach, tak sa spúšťajú tepelné elektrárne na uhlie alebo plyn. Mimochodom to, ako vyzerá životné prostredie a politika obnoviteľných zdrojov si môžete pozrieť hneď za našimi hranicami v Dolnom Vrtuľove (do navigácie hoďte „AUT“). Lenže, čo je opäť problémom? To, že elektrina sa v obnoviteľných zdrojoch vyrába troj- a viacnásobne drahšie, ako v jadrových elektrárňach. Nuž a spoločný európsky energetický trh umožňuje, aby aj tí eko-fundamentalisti prišli na Slovensko a kupovali tu elektrinu. Koľko sú ochotní zaplatiť za elektrinu, keď ju doma napríklad tými vrtuľami vyrábajú za asi 200 eur/MWh? Jadrové elektrárne ju aj dnes dokážu vyrobiť za menej, ako jednu tretinu tejto hodnoty. Toto je významný faktor, ktorý ťahá ceny energií nahor, tak sa nečudujme, že inflácia je vysoká.

Keď vidím tých dezorientovaných politikov, ktorí tu denno-denne šermujú slovným spojením „centrálne banky vytlačili a tlačia veľa peňazí“, tak sa musím usmievať. Nemajú ani tušenia, čo sa sleduje uvoľňovaním alebo sťahovaním likvidity z peňažných trhov, ani zvyšovaním alebo znižovaním úrokových sadzieb. Nemajú tušenia, ako vyzerá vývoj menových agregátov a ako sa to ich tlačenie peňazí prenáša do reálnej ekonomiky. Nemajú tušenie, ako funguje MENOVÁ POLITIKA, ale ani kto a prečo robí menové rozhodnutia. Faktom je to, že veľa peňazí v ekonomike tlačí na rast cien, teda zvyšuje infláciu. Dôvod je v celku jednoduchý, predstavte si, že máte významne vyšší plat ako dnes, asi budete súhlasiť, že by ste boli ochotní za veci, ktoré dnes kupujete zaplatiť viac, alebo by ste si rovno kupovali veci tie, ktoré sú drahšie už dnes. Takže menová politika je ďalším zdrojom inflácie, ale najmä preto, ako sa robia rozhodnutia. Európska centrálna banka (podľa môjho názoru) zlyhala vo výkone menovej politiky v rokoch 2020 až 2022. Hoci mnohí vedeli, že ekonomiky v roku 2020 výrazne klesnú a ich zotavenie bude trvať dlhšie obdobie, tak ECB nezastavila, resp. zastavila iba čiastočne tok nových peňazí do európskych ekonomík a úrokové sadzby začala zvyšovať oveľa neskôr, ako bolo naozaj potrebné. Nečudujme sa, stačí pozrieť, kto sedí v Rade guvernérov ECB a kto ich tam nominoval.

Ekonomikám dala veľkú ranu pandémia, ale to preto, že veľa rozhodnutí bolo politických a založených na iracionálnych predpokladoch. PANDEMICKÁ POLITIKA zastavila vývoj ekonomík vo svete odhadom o tri až štyri roky, ale mnohé sektory sa budú spamätávať dlhšie obdobie. Uzatváranie celých ekonomík alebo odvetví prinieslo na trh nedostatok, ktorý nie je možné dobehnúť za krátky čas. Napríklad výroba čipov, ktorá bežala nonstop. Počul som názory, že však keď sa ekonomiky otvoria, tak sa to dobehne. Ako sa dá dobehnúť zastavená výroba v dvadsaťštyri-hodinovej prevádzke? Musí sa rozšíriť výrobná kapacita, postaviť nová linka, alebo nová hala s novými linkami, alebo rovno nová fabrika. A toto trvá, bohužiaľ, roky. V prípade čipov sa stal výpadok vo výrobe veľmi významný, pretože sú potrebné v každej oblasti ekonomiky. Našli sa aj takí „investori“, ktorí skúpili poslednú produkciu a zásoby čipov pred uzatvorením výroby a potom už stačilo iba počkať. Cena čipov vraj v roku 2021 vzrástla stonásobne! Ďalším príkladom môže byť doprava. Ceny lodnej dopravy v tom istom roku vzrástli desaťnásobne! Iracionalita politických rozhodnutí prispela k zvýšeniu cien a teda k rastu inflácie.

Ďalšou ranou pre naše peňaženky je SANKČNÁ POLITIKA. Prejavila sa v tom, že naši politici bez náznaku rozmýšľania vymenili lacné energie za drahé. Keď vidím tých našich super-ekonómov, ktorí obhajujú sankcie ekonomickými argumentami, tak ma napadá len jedno: „Nech vrátia diplomy!“ Ak teda nejaké majú, lebo dnes už aj o tom musí človek pochybovať. Najnovší posun v debatách týchto super-ekonómov, vraj sa mali urobiť dopadové štúdie. Nuž, môžete skúsiť presvedčiť samovraha pred skokom do dvesto metrovej priepasti, že nech počká, urobíte mu dopadovú štúdiu. Sankčnú politiku tu nebudem rozoberať, cítime ju všetci na našich rodinných financiách. Vysoké ceny, vysoká inflácia. Následok je jasný, ceny síce môžu korigovať nadol, ale výhľadovo budú už len vysoké.

Ešte spomeniem FIŠKÁLNU POLITIKU. Myslím ňou veľmi zoširoka to, ako štát vyberá peniaze a ako ich míňa, aby zabezpečil svoj chod a komplexnú funkcionalitu pre svojich občanov. Časť politikov nás presviedča, ako sa pod ich vedením dobre hospodári a ako zle hospodárili tí pred nimi. Tí, ktorí boli vo vedení predtým, nás presviedčajú, ako zle sa hospodári dnes a ako dobre hospodárili oni. Takže takto! Tí súčasní robia veľké dlhy, ktoré nemuseli a tí pred nimi robili dlhy síce malé, ale nemuseli ich robiť vôbec. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 – 2025 je uvedené, že vysoké ceny energií budú mať za následok zvýšenie nákladov vo všetkých sektoroch ekonomiky asi o 24 mld eur (to je viac, ako 20% HDP). Čo si myslíte, kto to zaplatí? Odpoveď nájdete vo vašej peňaženke. V súčasnosti sa veľa hovorí o cenách potravín, prstom sa ukazuje najmä na obchodné reťazce a prebiehajú rôzne aktivity, aby sa ceny stabilizovali. Snaha je chvályhodná, len sa nesie míňať účinkom. Vysoký predstaviteľ jednej politickej strany s bohatými vládnymi skúsenosťami vyhlásil, že marže by nemali byť vyššie, ako 5%. Nejako opomenul, že je to iba polovica platov zamestnancov týchto reťazcov. Politik, vládnutím najskúsenejšej politickej strany, chce masívnu podporu slovenských prvovýrobcov a spracovateľov. Vraj treba dočasne odpustiť štvrtinu odvodov s dopadom asi 30 mil. eur na verejné zdroje. Ak by si pozrel, aké sú tržby reťazcov, odpočítal maržu, vydelil túto čiastku dvomi, dostal by číslo 2,5 mld eur. Zložité? Však roky vládol, toto by mohol zvládnuť. To sú totiž tržby slovenských prvovýrobcov a spracovateľov. Takže tá masívna pomoc predstavuje asi 1,2% ich tržieb. To je to isté, ako keď vám váš zamestnávateľ pri dnešnej inflácii okolo 15% a pri raste cien potravín o 29% zvýši mzdu o 1,2%. Kroky tých, ktorí vládnu dnes nemá zmysel komentovať, nevidí to už len ten, kto naozaj nechce.

V každom vyššie uvedenom odstavci nájdete slovo POLITIKA, pretože rozhodnutia robili a robia politici. Nedokážem uveriť, že tí, ktorí tieto rozhodnutia robili, lebo vládli, alebo tí, ktorí ich robia teraz, lebo vládnu, dokážu posunúť Slovensko dopredu. Nedokážem uveriť, že ich prvoradým záujmom je blahobyt a prosperita občanov Slovenskej republiky, pretože veľa-krát dokázali, že im je to úplne jedno. Ja im nedokážem uveriť už nič.

Nechcem nič riskovať a to je dôvod, prečo som sa pridal k Hnutiu Republika.