Konflikt na Ukrajine odhaľuje pravé charaktery a záujmy mnohých ľudí. Tá najodpornejšia časť spoločnosti, ktorá nikdy nemala problém s akýmkoľvek krviprelievaním, s nekonečným bombardovaním, financovaním teroristov, vraždiacich ženy a deti, si myslí, že môže predstavovať etalón morálky a spravodlivosti.
Keď na rôzne krajiny sveta dopadali americké bomby a domy ľudí rozrážali americké tanky, tak bolo všetko v poriadku. Dokonca to vraj bolo nutné a spravodlivé… Keď do detských izieb v Srbsku strieľali americké rakety a na sídliská boli zhadzované americké bomby, tak sa tešili a prenechávali vzdušný priestor. To boli vraj mierové operácie a nutné intervencie. Asi by rovnako tlieskali a jásali, keby na Ukrajinu zaútočili USA.
Im vôbec nevadí vojna. Doteraz ju vzývali ako svoje božstvo. Obhajovali najhroznejšie zločiny teroristov v Sýrii, ktorí predávali malé dievčatá do sexuálneho otroctva. A prečo? Lebo bojovali s podporou USA. Vraj ako oslobodzovacie armády. Až sa z nich vykľul známy Islamský štát.
Jediní, kto po celý čas zastával konzistentný postoj, boli vlastenecké politické strany. Vždy sme odsudzovali americké agresie, ktoré spôsobili smrť a zruinovali životy desiatok miliónov ľudí. A rovnako odsudzujeme aj rakety padajúce na Ukrajinské územie a vojská, obsadzujúce suverénny štát. Vojna je to najhoršie svinstvo, ktorému sa každý súdny človek musí snažiť zo všetkých síl zabrániť. Nie je to riešenie, je to chaos, smrť, beznádej a nevýslovná bolesť pre celé národy.
Vždy sme vystupovali proti vojne a snažili sa hlásať mier. Volali po dialógu a vystupovali proti bezbrehému zbrojeniu a obkľučovaniu Ruska americkými jednotkami. Celý čas hrozilo, že to šialené narastajúce napätie raz vybuchne. Hrozilo, že ignorácia, sankcie a nátlak na Rusko sa raz prejavia v tvrdej protireakcii, na ktorú ale nedoplatia krvilační politici, ale obyčajní slušní ľudia v Európe. A tak sa aj stalo.
Trhá nám srdce pri pohľade na nevinné civilné obete. Ani pri najväčšej snahe sa nikdy nepodarí, aby každá raketa zasiahla správny cieľ. Nedokážete zabezpečiť, aby každý vojak konal správne a v skratovej situácii nezabil civilistu. Je ťažké pomyslieť na to, ako ukrajinský vojak bojuje proti ruskému vojakovi. Brat sa zabíja s bratom…Vojna je to najhoršie čo nás mohlo postihnúť a treba ju odsúdiť. Nepodporovať nič, čo povedie k jej ďalšej eskalácii a snažiť sa hľadať mierové riešenie za každú cenu. Aj keď to môže vyznieť len utopisticky. Každá nevinná obeť na strane Slovanov, ktorej by sa nám podarilo predísť je hodná všetkej ľudskej obety.
Je mi zle, ak teraz idú vojnoví štváči moralizovať a určovať, kto je “Putinov agent” a ukazovať na neho prstom. Nemajú chrbtovú kosť a kožu na tvári. Osobne chcem v tejto chvíli urobiť všetko čo môžem pre obyčajných ľudí, ktorých postihli hrôzy vojny. Pre ženy a deti z Ukrajiny, ktoré hľadajú bezpečné útočisko. To nie sú mladí somálski muži, ktorí sem na lodiach chodia “utekať pred vojnou”. To sú skutoční utečenci, naši bratia, ktorí nemôžu za hlúpych politikov na západe ani na východe a chcú len bezpečne prežiť. Sú to deti, ktorým sa nesmieme otočiť chrbtom. A nesmieme na tom robiť politiku a zneužívať tieto obete.
Spolu s kolegom už asi 3 roky svojpomocne rekonštruujeme starší dom na východe Slovenska. Keďže interiér sa nám už takmer podarilo dokončiť, ponúkneme ho na linku zverejnenú ministerstvom a radi v ňom ubytovaním pomôžeme niekoľkým ukrajinským rodinám a zabezpečíme im všetko čo budú potrebovať. Som otec malého syna a neznesiem utrpenie detí, ktoré vo vojne vždy trpia najviac. Nemôžu za to, že dospelí sa správajú hlúpo.
Rovnakým spôsobom som v rokoch 2014 a 2015 posielal peniaze a inú materiálnu pomoc organizáciám, ktoré pomáhali rodinám v Doneckej oblasti, počas útokov Ukrajinskej armády voči povstaleckým silám. To boli nevinné obete vojny, ktoré však médiá, ani slniečkárskych “slušnoľudí” a politikov nezaujímali. Nenechám sa strhnúť šialenou a hlúpou propagandou. Ukrajinci, aj Rusi budú vždy mojimi bratmi a do poslednej chvíle budem veriť, že sa konflikt čo najskôr zastaví. Viac v tejto chvíli urobiť bohužiaľ nedokážem.