Maďarská vláda si zaumienila vyčleniť balík peňazí na nákup ornej pôdy v krajinách strednej a východnej Európy. Znamenalo by to, že zo štátnych financií by poľnohospodári z Maďarska mali možnosť kupovať úrodnú zem aj na Slovensku.
“Šéf súčasnej diplomacie Ivan Korčok dal najavo nevôľu Slovenska na stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom: „Požiadali sme Maďarsko, aby robilo svoje vládne programy, ktoré majú presah na Slovensko alebo sa realizujú na našom území, po vzájomnej dohode a odsúhlasení.“
Ochrannú legislatívu súvisiacu s ornou pôdou už prijalo Rumunsko a rozhodlo stanoviť podmienku 5 rokov trvalého pobytu a podnikania v agrosektore pre cudzincov, ktorí by chceli kupovať úrodnú zem.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok sa verbálne ohradil voči konaniu maďarskej strany, čím v tejto téme reagoval správne a ukázal, kam nesmie maďarská strana zájsť, ak jej záleží na dobrých vzťahoch. Alibisticky sa však javí dnešné vyjadrenie „neviem, prečo Orbán kupuje toľko pôdy na Slovensku.“
Po komunikácii s južnými susedmi by mal nasledovať apel nášho ministra na vláde, pretože slovenská pôda a pitná voda na Žitnom ostrove sú národné bohatstvo a národné dedičstvo, ktorého ochranu musíme aj my legislatívne posilňovať. A výraznejšie ako Rumunsko. V druhom kroku musí byť na stole vízia do budúcna, ktorá zvýši starostlivosť a investície do dlhodobo zanedbávaných regiónov. Nielen z hľadiska vnútornej stability, sociálnej kohézie a spokojnosti občanov, ale aj v rámci ochrany pred externými vplyvmi.
So znepokojením reagoval na plány Orbánovej vlády aj bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss. „Tieto aktivity maďarskej vlády na území SR vnímam ako jeden z prvkov napĺňania koncepcie spájania maďarského národa ponad hranice vytváraním inštitucionálnych a právnych väzieb medzi maďarským štátom a príslušníkmi maďarských národnostných menšín v Karpatskej kotline. Štát sa rozhodol pokladať maďarské menšiny v okolí za štátotvorný faktor. Národná politika sa zmenila na národnú integráciu.“ Poukázal, že bývalý šéf maďarskej diplomacie Zsolt Németh už v roku 2000 zmysel koncepcie formuloval tak, že „celé maďarstvo má traumu Trianonu“ a pripomenul aj citát Orbána: „Uskutočníme znovu zjednotenie maďarského národa ponad hranice. Lebo budúcnosť nepozná hranice.“ Prvým pokusom uplatniť jurisdikciu maďarského štátu na území iných štátov bol tzv. krajanský zákon, tiež označený za „mäkký iredentizmus“ a „iredentizmus bez územných nárokov“.
Aj preto je nutné tieto témy otvárať a upozorňovať na expanziu, ktorá poškodzuje národné záujmy. Aby sa nestalo, že kým verejný diskurz bude „zabávať“ radikálna časť politikov napr. nezmyselnými úvahami o Benešových dekrétoch, tak slovenská pôda a pitná voda sa presunie do cudzích rúk.
Je nevyhnutné komunikovať so zahraničnými partnermi v témach ako ochrana hraníc pred masovou migráciou. Zároveň však treba razantne a otvorene reagovať, keď hrozí niečo, čo je v rozpore so záujmom slovenských občanov.
Rozhodne si viem predstaviť asertívnejšie a proaktívnejšie konanie, ktoré problémom zabraňuje už preventívne, posilňovaním našej vnútornej stability a slušnou, ale suverénnou komunikáciou s partnermi v rámci bilaterálnych vzťahov.”