AHA, ICH ĽUDIA IDÚ…
“Dnešné prelomenie veta prezidentky k zákonu o štátnej službe potvrdilo to, čo všetci vedeli a len koalícia zatĺkala. Pod pozlátkou profesionalizácie potvrdili, že práve tá im na srdci neleží.
Čo ukázali schválením spomínaného zákona? Že tu nejde o žiadnych iných ľudí ako práve o ich ľudí. Čo to znamená? Jednoducho o všetkom bude rozhodovať „vedúca úloha strany“, v dnešnom prevedení vedúca úloha koalície.
Áno, vrátili sme sa do starých čias, a to bez toho, aby koalícia vôbec rozumela čo robí. Reálnemu boju s korupciou tento zákon nielenže nepomôže, ale akurát korupčné prostredie vytvorí. Počujete dobre, korupčné prostredie vyrábané vládnou koalíciou. Ich dosadení ľudia totiž budú hľadať cesty ako splniť zadania a nie ako dodržiavať zákony. Tu podotýkam, že toto môže platiť (až na čestné výnimky) v celej štátnej správe.
Čo dosiahla koalícia? Vytvorila široký manévrovací priestor k reorganizácii, politickým čistkám a „krágľovaniu“ kritikov. Viete, štátnej správe je treba v prvom rade rozumieť a až následne sa zaoberať legislatívnymi úpravami. Viete, koľko ťažkej práce bude (aj kvôli tomuto) pred novou vládnucou garnitúrou?
Na prelomenie veta teraz počúvame len chvály, aký je zákon dobrý a aké možnosti prináša. Tu najviac počuť policajného prezidenta Hamrana, ktorý zákon víta, pretože mu kadečo umožní. Čo tým prezradil na seba? Že sedí vo funkcii, ktorú neovláda. A to v jeho prípade plne podčiarkujem. Ale aký minister, taký prezident Policajného zboru. Alebo keď chcete: vrana vrane oko nevykole. Riadiaci pracovník nemôže čakať iba na legislatívu. Má množstvo nástrojov, aby svoj úsek riadil zodpovedne a efektívne.
Ďalší argument, že teraz údajne budú transparentne výberové konania, vyvoláva hurónsky smiech. Vrabce čvirikajú po celej Bratislave aké sú formálne výberové konania skoro na všetkých ministerstvách a ako nerozhodujú vedomosti, skúsenosti, ale politická lojalita a kontakt s „tými správnymi“ mimovládnymi organizáciami.
Čo vlastne koalícia dosiahla? Vrátila Slovensko späť do dôb, kde režim určuje pravidlá a klasickým sloganom o šetrení mení množstvo štátnych zamestnancov. Stratí sa inštitucionálna pamäť, skúsenosť a dlhodobý prínos pre štandardné fungovanie štátu. A toto sa stalo v 21.storočí. Ďalší zápis do krátkej politickej histórie našej ťažko skúšanej krajiny…”