Áno je to tak. Bolo hlasovanie o rozšírení aliancie o Fínsko a Švédsko. Počuli sme plamenné reči a politický marketing mnohých opozičných poslancov. Viete, pamätáme si podpis obrannej dohody s USA, kde ľudia jasne povedali čo chcú a hlavne čo nechcú. Toto je pripomenutie pre našich racionálnych sympatizantov.
Áno, pri hlasovaní nešlo ani tak o Fínsko ani Švédsko. Rešpektujem ich rozhodnutie, len pripomínam, že záujem neznamená okamžitú akceptáciu. Hlasovanie ukázalo mentálnu schizofréniu poslancov a politikov na Slovensku. Žiaľ ukázalo sa, že tam, kde môžeme riešiť systémové otázky, tak to nerobíme.
Čo myslím? To, že nie je zmyslom robiť cvičené kroky pri hlasovaní, ale zamýšľať sa nad riešeniami. A čo chceme priniesť my? Európska bezpečnosť potrebuje nové impulzy a vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry. Tu nejde o NATO, tu ide o zmysluplné zaistenie bezpečnosti Európy a najmä občanov SR.
Ľudia cítia, že prítomnosť USA v Európe napätie eskaluje. Preto hovorím o európskej bezpečnosti. Nepotrebujeme bojovať za záujmy USA. My si potrebujeme chrániť vlastné národné záujmy. Sme toho schopní, len nesmieme čakať na pokyny cudzích.
Preto sme jasne povedali: „Nepovažujeme vstup Fínska a Švédska do NATO za adekvátny krok, keďže politika ‚otvorených dverí‘ nezodpovedá realite a bezpečnostnej situácii v Európe. Niekoľkokrát v histórii NATO presvedčilo, že nie je stabilizačným prvkom v bezpečnostnej architektúre Európy. Do zmeny smerujúcej k stabilite nepatrí rozširovanie aliancie, ale snaha o diplomatické riešenia a akceptácia multilaterálneho prístupu.“
Rinčanie zbraňami je hlasné, mier sa vzďaľuje. A to len preto, že sa nevieme pozrieť sami na seba a na vlastné schopnosti. Áno, toto je náš názor a postoj. Riešme to, čo ohrozuje nás a našich občanov, nie vesmírne vojny druhých. Nezľahčujem, len ukazujem na komplexnosť bezpečnostnej problematiky. Aliancii nechýba byrokracia, ale sebareflexia a schopnosť vnímať realitu. A toto vždy v dejinách bolo začiatkom konca.