Dukla „brána slobody“ a zároveň pamätník česko-slovenského armádneho zboru. Toho, ktorý bol tvorený v orenburskom Buzuluku a tvrdo v krvi vybojovaný jeho príslušníkmi pre slobodu nás a ďalších generácií. Práve tieto ťažké boje si dnes pripomíname.
Pamätám si, že toto si naši politici v predchádzajúcom období dokázali pripomínať s gráciou a dokázali sa pokloniť tým, ktorí padli. Viete, čo je smutné? Dnes sú ticho. Všetci, vrátane médií, vládnych politikov a pani prezidentky.
Prečo? Je to snáď zakázané si pripomenúť dejinné udalosti slovenského národa? Začína vládnuť antipatia a snaha o zamlčiavanie udalostí, aby ich prehlušili inými? To, že sa zúčastnil náčelník GS SR je jeho psou povinnosťou a patrí mu vďaka. Ale to, že politickú scénu reprezentoval iba štátny tajomník MO SR, je hanba a zneuctenie pamiatky všetkých, ktorých posledný odpočinok je tu, na Dukle.
Ako sa museli cítiť príslušníci Zväzu protifašistických bojovníkov? Nielenže im vláda skrátila dotáciu na činnosť, ale svojim nezáujmom potvrdili politický kurz smerovania SR. Takže páni vo vláde a pani v paláci, nemáte výčitky svedomia? Alebo už ani to svedomie nemáte?
Históriu nepremôžete nenávisťou k iným národom, k iným ľuďom. Tá zostáva. Skutočnosť však je, že ako ste Vy prišli, tak aj odídete. A nepredpokladám, že si Vás niekto bude pripomínať s pietou a úctou. Česť a sláva všetkým, ktorí neváhali zomrieť, aby sme tu dnes boli.