Čo je prioritou týchto dni? Určite odsúdiť vojnu a ukázať ľudskosť. Áno, ľudskosť. Nie údajnú solidaritu, ktorá nebola viditeľná v predošlých rokoch, ale je viditeľná až v týchto dňoch u západných politikov, a teda zákonite aj našich vládnych.
Vždy rozumiem, keď zodpovední politici v krízových situáciách, medzi ktoré patrí aj obdobie vojny, hľadajú cestu k mieru a ako si ho zachovať. Mier je kategória, na ktorej treba tvrdo pracovať nepretržite a nielen keď sa niečo udeje. K tomu, aby bol mier trvalo udržiavaný, je potrebné mať zodpovedných, vzdelaných a vychovaných lídrov.
Myslíte, že ich máme? Ja som presvedčený, že nie. Existuje na to jednoduchý argument. Iba nepripravení a nedozretí politici totižto rozhodnú obecne o dodávaní smrtiacich zbraní namiesto materiálu, ktorý by pomohol civilistom v núdzi.
Nedozreté osoby, ktoré ste sa náhodou z takmer nezvoliteľných miest ocitli v ľaviciach parlamentu: vy nehľadáte cestu ako dostať strany konfliktu k rokovaciemu stolu! Viete, čo spôsobujete? Vťahujete nás do vojny! Tu nejde o humanitárnu pomoc, ktorú každý normálny človek pochopí. Tu ide o podporu niečoho, čo je každému občanovi cudzie.
Vidím ako ministrovi obrany žiaria oči iba keď o vojne hovorí a keď informuje koľko zbraní, streliva, paliva a za koľko dodávame. Hoci sám by sa rozsypal už keby len videl bránu výcvikového tábora. A tu sa pýtam: Je normálny? Či len nevedomý? Alebo jedno aj druhé?
Ostatní páni ministri, na margo Vášho aktivistického hesla „vyhrali sme“, chcem poznamenať, že to nie je futbal, ani volejbal. Ľudskosť v priamom prenose musí v prvom rade cítiť občan SR. Musí si byť istý, že mu viete pomôcť v ťažkých časoch. Ruku na srdce: myslíte si, že je si istý? Tu by som povedal, že v žiadnom prípade.