Generál Jozef Viktorín (REPUBLIKA): Bezpečnosť ako trhací kalendár


K udalostiam posledných dní sa v statuse na Facebooku vyjadril generál J. Viktorín nasledovne:

„Priatelia, s úžasom sledujem, čo znamená pre dnešnú vládu slovo bezpečnosť. Viete, to nie je marmeláda v kuchynskom sklade vojenského útvaru. Tu sa bavíme o plnení si povinností orgánmi, ktoré sú na to určené a tak, aby sa občan cítil bezpečne a mohol veriť vláde, súdom, prokuratúre, polícii.

Ako veriť pri všetkom, čoho je dnes občan svedkom? Tí čo vládnu, ani nevedia čo je Bezpečnostná rada, na čo slúži, kto a kedy ju zvoláva alebo z akých dôvodov. Osobne sa tomu nečudujem, len je z toho smutno.

Prehlasovať akú dôveru má minister vnútra ako to robí Sulík, Kolíková, Heger s Matovičom a ďalší je hanba a výsmech zároveň. Smejú sa spôsobom: čo nám môžete, veď Vás potrebujeme iba pri voľbách a aj to len vtedy, keď nás volíte.

Ale pozor! Vládna stratégia sa rúca ako domino a ubližuje ľuďom zdražovaním, znížením životnej úrovne a systematickým zadlžovaním. Tento prístup je degradáciou snáh všetkých tých, ktorým na Slovenskej republike záleží. Pod zásterkou boja proti korupcii nám už takmer nezostal nikto, kto by ju skutočne vyšetroval a bežný človek sa v tom stráca.

Každá krajina má čas od času škandál, resp. udalosť, na ktorú nie sú predstavitelia hrdí, ale nikto nemá systematickú degradáciu bezpečnostných vzťahov tak ako Slovensko. Viete, na druhej strane sa nedivím, keď rezorty ako vnútro a obrana riadia osoby bez schopností, ktoré v prvom rade myslia vždy len a len na seba a svoje ambície. Alibistické výhovorky ministra vnútra sa budú púšťať ako hit dlho po jeho odchode do zabudnutia, hoci pri tomto ministrovi nesmieme zabudnúť. Parlament je len pokračovaním personálnej tragédie tejto koalície, a to nehovorím len o Krupovi alebo Kyselicovi.

Viete kto má najväčšiu radosť z tohto bezpečnostného chaosu? Akreditovaní diplomati, lebo toto ich nikde neučili, ani ich na to nepripravovali. Prečo aj? Veď prišli do krajiny EÚ, kde by mali fungovať vnútorné a vonkajšie vzťahy. Ale nefungujú…

Východisko? Zvýšenie tlaku občanov a demokratickou cestou sa vrátiť k volebným urnám. Stále sme parlamentnou republikou, nie absolutistickou monarchiou. Priatelia, nevzdávajme to!“